Blog

Paprika je jednou z najobľúbenejších zelenín, ktorú si môžete vypestovať vo vlastnej záhrade alebo dokonca v kvetináči na balkóne. Pestovanie nie je zložité, no vyžaduje si trpezlivosť a správne podmienky. Ak ste začiatočník, tento blog vám poskytne všetky dôležité informácie – od výsevu až po prvú úrodu.

Výber správnej odrody: Predtým, než sa pustíte do pestovania, zamyslite sa nad tým, akú papriku chcete vypestovať.

Sladké odrody – vhodné na konzumáciu v čerstvom stave aj na varenie (napr. kápia, blokové papriky).

Štipľavé odrody – rôzne druhy chilli paprík a feferónok pre milovníkov pikantných jedál.

Skoré odrody – ideálne na rýchlenie v skleníkoch alebo fóliovníkoch.

Poľné odrody – vhodné na pestovanie vonku, často sú odolnejšie voči chorobám.

Tip pre začiatočníkov: Ak ste nováčik, začnite so sladkými odrodami, napríklad odroda Amy - je nenáročná a dobre plodí. V našej ponuke máme množstvo osvedčených odrôd. Určite si vyberiete.

Kedy začať so sadením? Paprika je teplomilná rastlina, preto sa v našich podmienkach väčšinou pestuje zo sadeníc. Výsev semien do nádob sa odporúča už vo februári alebo marci, aby mali rastlinky dostatok času na rast pred výsadbou do záhrady.

Ako správne vysievať semená?

1. Vyberte si kvalitné semená – najlepšie od overeného dodávateľa

2. Použite kvalitný substrát – ľahký, vzdušný, s dostatkom živín.

3. Zasejte do hĺbky cca 0,5 – 1 cm – nie príliš hlboko, aby mohli ľahko klíčiť.

4. Udržujte teplotu okolo 25 – 28 °C – ideálne miesto je na parapete nad radiátorom alebo v parenisku.

5. Pravidelne zavlažujte, ale neprelievajte – substrát by mal byť mierne vlhký, nie mokrý.

6. Po vyklíčení umiestnite na svetlé miesto – aby sa rastlinky nevytiahli a zostali silné.

Starostlivosť o priesady: Po vyklíčení rastliniek je dôležité im venovať starostlivosť:

Presádzanie (pikírovanie) – Keď rastliny majú prvé pravé listy, presádzame ich do väčších nádob.

Polievanie – Pravidelne zalievajte, ale dbajte na to, aby pôda nebola premokrená.

Hnojenie – Približne po 2 týždňoch môžete začať s miernym hnojením organickými hnojivami.

Otužovanie – Pred výsadbou do záhrady je dobré postupne zvykať rastliny na vonkajšie podmienky.

Kedy vysádzať von? Paprika je citlivá na chlad, preto ju presádzame do záhrady po posledných jarných mrazoch, zvyčajne v polovici mája. Ak máte skleník alebo fóliovník, môžete ju vysadiť už začiatkom mája.

Ako správne vysadiť papriku?

1. Vyberte slnečné miesto – paprika potrebuje aspoň 6 – 8 hodín slnka denne.

2. Pôdu obohaťte kompostom alebo humusom – paprika je náročná na živiny.

3. Dodržujte správny spon výsadby – medzi rastlinami nechajte 40 – 50 cm a medzi riadkami 60 cm.

4. Podporte rastliny oporou – vyššie odrody môžu potrebovať viazanie k paliciam.

5. Mulčujte pôdu – pomôže udržať vlhkosť a zabráni rastu buriny.

Starostlivosť o papriku počas rastu: Aby ste získali bohatú úrodu, papriku je potrebné pravidelne zalievať a hnojiť. Polievame pravidelne, ale striedmo, najmä v suchom období. Ideálna je zálievka ku koreňom, nie na listy, aby sa predišlo plesniam. Počas horúčav zalievame ráno alebo večer, aby sa minimalizovalo odparovanie. Paprika potrebuje dostatok živín: dusík – na začiatku rastu pre tvorbu listov, fosfor a draslík – pre bohatú úrodu a zdravé plody. Používajte špeciálne hnojivá upravené pre potreby papriky.

Ochrana proti škodcom a chorobám: Paprika môže byť náchylná na vošky, molice alebo plesňové ochorenia. Prevencia zahŕňa:

Striedanie plodín – Nepestujte papriku po rajčinách alebo zemiakoch.

Pravidelné odstraňovanie poškodených listov.

Zber a skladovanie papriky: Paprika sa zbiera podľa požadovanej zrelosti:

Technická zrelosť – plody sú plne vyvinuté, ale ešte zelené.

Botanická zrelosť – keď dosiahnu konečnú farbu (červená, žltá, oranžová).

Tipy na úspešné pestovanie:

Vyhnite sa prehnojeniu dusíkom – inak bude rastlina tvoriť veľa listov, ale málo plodov.

Pravidelne odstraňujte burinu – pomôžete rastline lepšie rásť.

Skúste pestovanie v nádobách – ak nemáte záhradu, paprika sa dá úspešne pestovať aj na balkóne.

Tieniť počas horúčav – pri extrémnych teplotách môže byť rast spomalený.

Záver:

Pestovanie papriky je skvelý spôsob, ako si zabezpečiť zdravú a chutnú zeleninu priamo z vlastnej záhrady. Stačí dodržať pár základných pravidiel a výsledkom budú chutné, šťavnaté plody, ktoré si môžete vychutnať celé leto a jeseň.

Jar je ideálnym obdobím na strihanie jadrovín, ako sú jablone, hrušky či duly. Správny rez podporuje zdravý rast stromov, zvyšuje ich odolnosť voči chorobám a zabezpečuje bohatú úrodu.

Kedy vykonať rez?

Najlepšie obdobie na rez jadrovín je od konca zimy do začiatku jari, keď už nehrozia silné mrazy a stromy sú ešte v období vegetačného pokoja. Najčastejšie sa tento rez robí od februára do marca.

Ako správne strihať?

Odstráňte poškodené, choré a suché konáre – tie stromu odoberajú živiny a môžu byť zdrojom chorôb.

Presvetlite korunu – odstráňte zahusťujúce a križujúce sa vetvy, aby mal strom dostatok svetla a vzduchu.

Podporte rast a plodenie – skráťte dlhé výhonky, aby sa podporila tvorba kvetných pukov.

Dôležité tipy

Používajte ostré a dezinfikované nožnice, aby ste predišli infekciám.

Po reze väčších rán aplikujte štepársky vosk alebo stromový balzam, ktorý vytvára odolnú vrstvu voči infekciám a vírusom, chráni proti vysychaniu a urýchľuje hojenie rán.

Každý strom má iné potreby – mladé stromčeky tvarujeme, staršie udržiavame a omladzujeme.

Pravidelným jarným rezom získate silné, zdravé a bohato rodiace stromy. Nezabudnite však na správnu výživu a ochranu proti škodcom – vaša úroda sa vám za to odvďačí!

Ak ste vášnivý záhradkár, pravdepodobne stále hľadáte efektívne spôsoby, ako zlepšiť rast vašich rastlín a zároveň uľahčiť starostlivosť o záhradu. Jedným z najlepších materiálov, ktorý spĺňa oba tieto ciele, je keramzit - prírodný, ekologický a všestranný materiál.

V tomto blogu si povieme, čo to keramzit je, aké má výhody a ako ho môžete využiť vo svojej záhrade, kvetináčoch či skleníkoch.

Čo je to keramzit?

Keramzit je ľahký, ekologický, pórovitý materiál vyrábaný z ílu, ktorý sa pri vysokej teplote vypaľuje, čím sa dosiahne jeho expanzia. Vznikajú tak malé, zaoblené hlinené guličky rôznych veľkostí s nízkou hmotnosťou a výnimočnými vlastnosťami, vďaka ktorým si získali obľubu v záhradníctve, ale i v stavebníctve.

Prečo je keramzit ideálny pre pestovanie rastlín?

1. Má skvelé drenážne vlastnosti - keramzit neabsorbuje veľké množstvo vody, ale vytvára drenážnu vrstvu, ktorá pomáha odvádzať prebytočnú vodu preč z koreňov rastlín.

2. Vzdušnosť substrátu - pridaním keramzitu do pôdy sa zlepšuje jej vzdušnosť, čo umožňuje koreňom rastlín lepší prístup k kyslíku a podporuje ich zdravý rast.

3. Stabilizácia vlhkosti - keramzit dokáže absorbovať určité množstvo vody a pomaly ju uvoľňovať späť do pôdy, čím udržuje optimálnu vlhkosť v kvetináčoch alebo v záhonoch.

4. Ochrana pred škodcami a plesňami - keď keramzit pokryje povrch pôdy, zabraňuje tvorbe plesní a znižuje riziko prenikania škodcov, ako sú komáriky, ktoré sa množia vo vlhkej pôde.

5. Ekologický materiál - keramzit je prírodný materiál, ktorý neobsahuje chemikálie a nezaťažuje životné prostredie.

6. Dekoratívny vzhľad - vďaka svojmu estetickému vzhľadu je keramzit ideálny ako dekoračná vrstva na povrch kvetináčov či záhonov. Náš tip – vyberte si z rôznych farieb a tým dolaďte svoj interiér alebo aj exteriér.

Ako používať keramzit v záhradníctve?

1. Drenážna vrstva do kvetináčov a črepníkov - keramzit sa používa na dno kvetináčov, aby sa zabezpečil lepší odtok prebytočnej vody a ochránili korene rastlín pred hnilobou. Stačí nasypať 2–5 cm vrstvu keramzitu na dno nádoby a až potom pridať substrát.

2. Hydroponické pestovanie - Je ideálny substrát pre hydroponické pestovanie rastlín, kde rastliny nevyžadujú klasickú pôdu, ale korene sú umiestnené v keramzite a sú zásobované živným roztokom. Tento spôsob pestovania je populárny pri niektorých izbových rastlinách (napríklad pri orchideách), bylinkách alebo šalátoch.

3. Mulčovanie a ochrana povrchu pôdy - vrstva keramzitu na povrchu pôdy v kvetináčoch alebo záhonoch pomáha zadržiavať vlhkosť, znižuje odparovanie vody a zároveň bráni rastu buriny. Takéto mulčovanie je praktické a estetické.

4. Zlepšenie štruktúry pôdy - pridaním keramzitu do záhradnej pôdy sa zlepší jej priepustnosť a vzdušnosť, čo ocenia najmä rastliny náchylné na preliatie, ako sú sukulenty a kaktusy. Zmiešajte keramzit so substrátom v pomere 1:3 až 1:4 podľa potreby.

5. Vertikálne záhrady a zelené strechy - keramzit sa často používa v konštrukciách vertikálnych záhrad a zelených striech ako drenážna vrstva, ktorá odvádza vodu a zároveň chráni pred zamokrením.

6. Dekoračné aplikácie - keramzit je výbornou dekoráciou pre interiérové rastliny, kde môže poslúžiť ako vrchná vrstva v črepníkoch, ktorá zlepšuje vzhľad a zabraňuje znečisteniu okolia z pôdy.

Záver: Prečo si vybrať keramzit?

Keramzit je neoceniteľným pomocníkom každého záhradkára. Jeho vlastnosti – drenáž, stabilizácia vlhkosti, vzdušnosť a dekoratívny vzhľad – z neho robia všestranný materiál vhodný pre domáce pestovanie rastlín, záhrady aj profesionálne skleníky. Či už ho použijete v kvetináčoch, záhonoch alebo ako substrát v hydroponických systémoch, vaša zeleň vám poďakuje. Ak chcete, aby vaše rastliny rástli zdravo, pridajte do svojej výbavy keramzit – univerzálny a ekologický materiál pre moderné záhradníctvo!

Zbadali ste počas dňa na stene v kuchyni tenké motýliky tmavej farby? Buď nehybne sedieť so zloženými krídelkami, loziť po stene alebo poletovať po miestnosti? Je to signál, že máte v kuchyni mole. Potravinové mole sú častým javom a neznamená to nutne nedostatočnú hygienu vo vašej domácnosti.

Sú bežnými návštevníkmi kuchýň, ktorých prítomnosť môže byť nepríjemná a obťažujúca. Aj keď sa často objavujú náhle a nečakane, ich výskyt zvyčajne súvisí s určitými potravinovými a hygienickými návykmi. V tomto blogu sa dozviete, prečo sa tieto malé škodce objavujú, ako ich rozpoznať, ako sa ich zbaviť a ako predchádzať ich návratu.

Potravinové mole: Kde sa skrývajú a ako ich rozoznať?

Potravinové mole, najčastejšie vijačka papriková (Plodia interpunctella) a moľa múčna (Ephestia kuehniella), sú malé motýle, ktoré sa živia obilninami, múkou, cereáliami, cestovinami, ryžou, orechmi a inými suchými potravinami. Mole ľahko prehryzú papierové vrecká, kartónové obaly a dokonca ani mikroténové sáčky neponúkajú dostatočnú ochranu. Ak sa im podarí dostať do potravín, spôsobujú ich kontamináciu. Prítomnosť molí spoznáte podľa jemných pavučín v potravinách, zlepeného obsahu alebo malých dierok v obaloch. Ľahko si takýchto neželaných návštevníkov donesiete priamo z obchodu.

Ako sa zbaviť molí v kuchyni:

Dôležitá je kontrola potravín: Všetky potraviny, najmä tie suché, skontrolujte. Napadnuté potraviny okamžite vyhoďte, keďže by sa mohli šíriť na ďalšie potraviny.

Čistenie políc a skriniek: Skrinky dôkladne umyte teplou vodou a octom.
Náš tip: Keďže sa kukly vyskytujú najmä v ťažko dostupných miestach a škárach, použite fén nastavený na najvyššiu teplotu. Larvy a vajíčka nemajú radi teplo a týmto spôsobom zahynú.

Uskladnenie v sklenených alebo kovových nádobách: Sklenené a kovové nádoby s tesnými viečkami zabezpečia, že sa mole nedostanú k potravinám a nepoškodia ich.

Použitie prírodných repelentov: Bobkový list, levanduľové vrecúška alebo klinčeky v skrinkách môžu odpudzovať mole.

V prípade, že prírodné odpudzovače nie sú účinné, použite feromónové lapače. Sú to špeciálne pasce určené na prilákanie a likvidáciu molí, najmä potravinových a šatových. Tieto lapače obsahujú feromóny – látky, ktoré napodobňujú prirodzený pach samíc molí. Samce molí sú na tento pach citliví a priťahuje ich k lapaču, kde sa následne prilepia na lepiacu plochu pasce a nemôžu uniknúť. Použitie je jednoduché - buď sa BROS LAPAČ POTRAVINOVÝCH MOLÍ nalepí priamo na vybrané miesto alebo sa BIOSTOP LEP NA POTRAVINOVÉ MOLE - pasca poskladá do trojuholníka. Táto možnosť je praktická, nakoľko sa môže položiť na policu či skriňu, prípadne aj zakvačiť do špajze, skladu alebo na iné žiadúce miesto.

Použitie feromónových lapačov je efektívny spôsob, ako kontrolovať populáciu molí, pretože zabraňuje samcom molí v párení, čím sa znižuje množstvo nových generácií. Lapače sú tiež praktické, pretože sú bezpečné, bez zápachu a neobsahujú žiadne chemické insekticídy. Aby boli účinné, je dôležité lapače pravidelne kontrolovať a vymieňať podľa potreby.

V domácnosti sa môžu vyskytnúť aj šatové mole. Na rozdiel od potravinových molí sa živia materiálmi živočíšneho pôvodu, ako je vlna, koža, hodváb či kožušina, no nepohrdnú ani textíliami zmiešaného pôvodu. Najväčšie škody nespôsobujú dospelé mole, ale ich larvy, ktoré si vytvárajú malé, takmer neviditeľné "chodbičky" v látkach, čím môžu oblečenie nenávratne poškodiť. Šatové mole láka hlavne organická špina, prach, zvyšky kože alebo vlasov, ktoré sa môžu nachádzať v skrinkách alebo priamo na oblečení. Dôležitá je prevencia - pravidelné čistenie skríň, zásuviek a úložných priestorov, použitie prírodných repelentov, napr. levandule, cédrového dreva alebo rozmarínu. Vhodné sú aj BROS GULIČKY NA MOLE alebo lapače ako napr. BROS LAPAČ ŠATOVÝCH MOLÍ a BIOSTOP NA ŠATOVÉ MOLE.

Predchádzať výskytu týchto škodcov je ľahšie, ako sa ich neskôr zbaviť. Pravidelná hygiena a správne skladovanie potravín sú základné opatrenia, ktoré zabraňujú ich rozmnoženiu. Neskoršie škody by mohli byť nie len materiálne ale aj finančné.

Potkany a myši na jeseň: Ako ich udržať mimo vášho domova

S príchodom jesene a poklesom teplôt sa potkany a myši čoraz viac snažia nájsť teplé a bezpečné útočisko na zimu. Ich obľúbeným miestom sa často stávajú ľudské príbytky, pivnice či sklady. Tieto hlodavce nielenže spôsobujú materiálne škody, ale tiež môžu prenášať nebezpečné choroby, preto je dôležité včas identifikovať ich prítomnosť a podniknúť kroky na ich odstránenie.

Prečo hlodavce hľadajú úkryt na jeseň?

Počas teplých mesiacov majú potkany a myši dostatok potravy a úkrytu vonku. S príchodom jesene však zdroje potravy ubúdajú a chlad ich núti hľadať nové miesta, kde by prečkali zimu. Domy a budovy im poskytujú ideálne podmienky – teplo, jedlo a bezpečie pred predátormi. Tieto hlodavce dokážu preniknúť aj cez veľmi malé otvory. Vedeli ste, že myši sa dostanú do interiéru aj cez otvor veľkosti mince? Najlepší spôsob ako sa im vyhnúť je prevencia.

Skontrolujte všetky dvere, okná, ventilačné otvory a potrubia. Utesnite trhliny a otvory, ktoré by mohli slúžiť ako vstup pre hlodavce.

Udržiavajte čistotu: Hlodavce vyhľadávajú miesta s ľahkým prístupom k potravinám. Ukladajte potraviny do uzavretých nádob a udržujte čistotu v kuchyni a skladoch.

Odstraňujte zdroje potravy: Hlodavce prilákajú zvyšky jedla, odpadky a aj zvyšky krmiva pre domáce zvieratá. Uistite sa, že odpadkové koše sú pevne uzavreté.

Udržujte poriadok v záhrade: Ak je to možné, odstráňte kopy lístia, popílených kríkov alebo dreva - tu všade si hlodavce nájdu úkryt. Dokonca aj v komposte.

Spôsoby, ako ich chytiť alebo odstrániť je veľa.

Ak ste už zbadali ich prítomnosť v domácnosti (prehryzené obaly, výkaly, stopy alebo zápach, prípadne ich šuchot), existuje niekoľko účinných metód, ako ich chytiť alebo odstrániť:

Stále obľúbené pasce: Tradičné mechanické pasce na myši a potkany sú stále jednou z najúčinnejších metód. Buď klasické kovové, plastové alebo drevené. Ako návnadu použite orechy alebo syr. Účinkujú okamžite.

Obľúbené najmä medzi ľuďmi, ktorí preferujú humánne spôsoby riešenia problémov s hlodavcami sú domčekové pasce. Domčekové pasce sú efektívne, ekologické a umožňujú chytanie myší bez použitia jedov alebo mechanizmov, ktoré by im mohli ublížiť. Ide o humánny odchyt hlodavcov, kedy je možné zviera vypustiť späť do prírody.

Lepové pasce: Menej invazívna metóda, kde sa hlodavec prilepí na lepkavý povrch. V ponuke sú samotné lepidlá, alebo hotové lepiace dosky, ktoré sú už lepidlom natreté. Praktické sú aj lepové knižky.

Otravy a rodenticídy: chemické prostriedky vo forme otrávených návnad. Sú nebezpečné nielen pre cieľové zvieratá (potkany, myši), ale môžu byť nebezpečné aj pre domáce zvieratá alebo deti, ak by došlo k ich náhodnému požitiu. Práve preto sa do nich pridáva látka Bitrex, ktorý má extrémne horkú chuť a deti alebo domáce zvieratká ich po požití okamžite vypľujú. Bitrex teda významne prispieva k bezpečnosti rodenticídov tým, že znižuje riziko neúmyselného požitia, no pre hlodavce, ktoré majú odlišné chuťové vnímanie, zostáva návnada stále účinná.

Rodenticídy môžu mať rôzne tvary: buď vo forme mäkkých návnad obsahujúcu čerstvú pastu, peliet a granúl alebo parafínových kociek a blokov. Obľúbené sú aj zrná.

Otrávené nástrahy by sa mali aplikovať zásadne v uzavretých nástrahových staničkách, prístupných len pre cieľové hlodavce.

Odpudzovače alebo plašiče: vysielajú signál, ktorý narúša ultrazvukom prirodzené správanie hlodavcov. Signál je vysielaný pre človeka za hranicou počuteľnosti, preto neruší a neobťažuje svoje okolie nepríjemným hlukom. V ponuke sú buď na napájanie 230 V alebo batérie 4xAA.

Potkany a myši môžu byť v jesenných mesiacoch problémom, ale kombinácia pascí, chemických prostriedkov a preventívnych opatrení ich môže účinne eliminovať a zabrániť ich opätovnému návratu.

Jeseň je obdobím, kedy by sme mali venovať trávniku zvýšenú pozornosť, aby sme ho pripravili na prichádzajúce zimné mesiace. Starostlivosť v tomto období zabezpečí, že trávnik bude na jar opäť svieži, hustý a odolný voči chorobám. Správne vykonaná jesenná údržba môže výrazne zlepšiť jeho kvalitu a vzhľad po celý rok.

Posledné kosenie trávnika. Kedy ho vykonať?

Kosenie je základným krokom v jesennej údržbe trávnika. Na jeseň je však dôležité znížiť frekvenciu kosenia, keďže tráva rastie pomalšie. Pred príchodom zimy by mal byť trávnik pokosený na výšku približne 4-5 cm. Kratší trávnik je menej náchylný na choroby spôsobené vlhkosťou a snehom. Vyšší trávnik by sa mohol pod snehom lámať a tak vytvárať miesta vhodné pre vznik plesní. Posledné kosenie by malo prebehnúť ešte pred prvým mrazom.

Odstraňovanie lístia a nečistôt

Padajúce lístie a rôzne zvyšky organického materiálu môžu zabraňovať prístupu svetla a vzduchu ku koreňom trávy. Ak lístie zostane dlhší čas na trávniku, môže spôsobiť jeho udusenie, čím podporuje vznik plesní a hniloby. Preto je dôležité trávnik pravidelne čistiť – najlepšie hrabaním lístia alebo použitím kosačky s mulčovacou funkciou, ktorá lístie rozdrví a premení ho na prírodné hnojivo.

Vertikutácia (prevzdušňovanie) - Prečo prevzdušňovať?

Jedným z najdôležitejších krokov jesennej starostlivosti je prevzdušňovanie trávnika. Tento proces pomáha zlepšiť priepustnosť vody, vzduchu a živín ku koreňom trávy, čo je obzvlášť dôležité pred zimou. Ak je pôda veľmi zhutnená, môžu korene trávy trpieť nedostatkom kyslíka. Pomocou prevzdušňovača alebo vertikutátora sa odstráni mach a zhutnený rastlinný materiál, čo podporí zdravý rast koreňov. Vhodné sú aj prevzdušňovacie sandále.

Ideálny čas opraviť poškodený trávnik

Ak sa po lete vplyvom horúceho počasia trávnik poškodil alebo sú na ňom holé miesta, jeseň je ideálnym obdobím na jeho opravu. Po vertikutácii nasypte trávne osivo na postihnuté miesta, jemne ho zatlačte do pôdy a dobre zavlažte. Jesenné podmienky (vlhkosť a mierne teploty) podporujú klíčenie. Ak máte trávnik s veľmi ťažkou pôdou, môžete počas výsevu jemne primiešať piesok alebo trávnikový substrát na zlepšenie priepustnosti pôdy. Takýto substrát nájdete v každom dobrom záhradkárstve.

Prečo je dôležité pred zimou trávnik prihnojiť?

Jednoducho preto, aby bol silný a pripravený čeliť nízkym teplotám. Nie je však jedno, aké hnojivo použijete. Na rozdiel od jarného hnojenia, kedy je cieľom podporiť jeho rast, jesenné hnojivo by malo obsahovať menej dusíka a viac draslíka. Ideálne a cenovo dostupné je Travcerit jesenný alebo hnojivo Krikets príprava na zimu Draslík posilňuje koreňový systém a zvyšuje odolnosť voči mrazu. Aplikácia správneho hnojiva na konci sezóny pomôže trávniku prečkať zimu bez poškodení a na jar opäť sviežo vyraziť.

Závlaha a príprava na zimu

Aj keď na jeseň zväčša zrážky pribúdajú, v suchých obdobiach je stále potrebné trávnik zavlažovať. Pôda by mala byť mierne vlhká, aby koreňový systém zostal zdravý a pripravený na nadchádzajúcu zimu. Trávnik by mal byť polievaný len tak, aby nebol premočený, pretože nadmerná vlhkosť môže podporiť vznik plesní.

Pravidelné čistenie, prevzdušnenie, hnojenie a závlaha - tieto kroky môžu výrazne prispieť k tomu, aby bol váš trávnik zdravý po celý rok.

Bzdocha, hoci na prvý pohľad nenápadná, môže byť veľmi nepríjemný spoločník, ktorý sa objavuje v záhradách, ale aj v domácnostiach. Tento hmyz je známy predovšetkým svojím charakteristickým zápachom, ktorý vylučuje pri pocite ohrozenia. Ich výskyt je v našich končinách najčastejší na jeseň, kedy hľadajú teplé útočisko pred zimou.

Ako vyzerajú a kde ich nájdete?

Bzdochy patria do radu ploštíc a vo svete je známych viac ako 40 000 druhov, z toho zhruba 900 na Slovensku. V našich zemepisných šírkach sa najčastejšie stretávame s druhmi, ako je bzdocha zelenkastá (Palomena prasina) a bzdocha pásavá (Graphosoma lineatum). Tieto ploštice majú typické ploché telo, pričom dospelé jedince dosahujú dĺžku okolo 12–15 mm. Zelené alebo hnedé sfarbenie im umožňuje lepšie splývať s prostredím, čo im dáva výhodu pred predátormi.

Bzdocha v domácnosti: Čo spôsobuje a ako proti nej bojovať?

Bzdochy sa často dostávajú do domácností najmä počas jesene, keď hľadajú teplé miesto na prezimovanie. Zhromažďujú sa na stenách budov a hľadajú štrbiny, cez ktoré sa môžu dostať dovnútra. Ak sa im to podarí, zvyčajne sa držia na oknách, na svetlých plochách a teplých miestach. Aj keď bzdochy neštípu ani nehryzú, ich prítomnosť v interiéri môže byť obťažujúca. Keď sa cíti ohrozená alebo ju rozpučíte, vypustí silný zápach, ktorý môže byť veľmi nepríjemný a dlho sa drží v priestore. Ako účinný produkt, ktorý sa používa výhradne na bzdochy je PROTECT AEROSOL NA BZDOCHY. Pôsobí preventívne, ale aj kontaktne.

Ako bojovať proti bzdochám v záhrade?

V záhrade sa bzdochy živia vycicaním šťavy z plodov, listov a stoniek. Tento proces spôsobuje deformácie, žltnutie, vysychanie listov a plodov, zhoršuje ich kvalitu a v niektorých prípadoch vedie aj k celkovému zvädnutiu rastliny. V menších záhradách je možné bzdochy zbierať manuálne, najmä ráno, keď sú menej aktívne. Vhodné je aj zakrývanie plodín sieťami, ktoré chránia rastliny pred ich náletmi. V prípade ich masového výskytu je vhodné použiť postrek EFFETTO, ktorý patrí medzi biologické prípravky a môže sa použiť opakovane. Odporúča sa aj postrek NOVAFERM VIVA alebo SANIUM ULTRA.

Kľúčová je aj prevencia - pravidelné odstraňovanie burín, zbieranie spadnutých plodov a listov. Vhodné je aj podporovanie biodiverzity a prilákať prirodzených nepriateľov.

Bzdochy sú nepríjemným, no zvládnuteľným problémom, ktorý vyžaduje správnu prevenciu a včasné riešenie, aby neohrozili váš domov či záhradu.

Tieto postreky je možné zakúpiť aj v našej kamennej predajni AGROOBCHOD v Rimavskej Sobote. Radi vám pomôžeme.

Význam cesnaku a jeho využitie

Cesnak patrí medzi najstaršie pestované plodiny, používaný nielen v kuchyni, ale aj v ľudovom liečiteľstve pre svoje antioxidačné a antibakteriálne vlastnosti. V kuchyni dodáva jedlám charakteristickú chuť a vôňu, a preto je neodmysliteľnou súčasťou mnohých receptov. Jeho pestovanie je pomerne jednoduché, avšak dôležité je dodržiavať niekoľko pravidiel, aby bola úroda kvalitná. Ako na to?

Kedy sadiť cesnak?

Cesnak sa môže sadiť na jar alebo na jeseň, v závislosti od odrody a klimatických podmienok. Na Slovensku sa najčastejšie sadí cesnak na jeseň, zvyčajne v období od konca októbra do polovice novembra, pred príchodom prvých mrazov. Cieľom je, aby sa strúčiky zakorenili, ale nevypučali pred zimou. Jarný cesnak sa vysádza v marci alebo začiatkom apríla, keď už nehrozia silné mrazy.

Postup pri sadení

Pri príprave na sadenie treba záhony dôkladne pripraviť. Pôda by mala byť kyprá, priepustná, humózna a bohatá na živiny. Je vhodné ju pred sadením pohnojiť kompostom alebo zrelým hnojom. Z priemyselných hnojív je možné aplikovať kombinované hnojivá s obsahom síry. Cesnak je citlivý na prítomnosť chlóru, preto je dôležité zvoliť hnojivo s jeho nízkym obsahom. Uprednostniť by sa mali hnojivá s draslíkom vo forme síranu draselného. Pôdu je vhodné pohnojiť aj kvalitnými granulovanými hnojivami, ako napríklad Hoštický hnoj

Prečo sa odporúča pred sadením cesnak namáčať?

1. Prevencia proti chorobám a škodcom: Namáčanie cesnaku v roztokoch SulCA alebo v ekologickom prípravku Zdravá záhrada - prípravok na ošetrenie cesnaku pomáhajú znižovať riziko napadnutia chorobami, ako sú plesne a hniloba, a zároveň poskytuje ochranu pred pôdnymi škodcami.

2. Podpora klíčenia: Namáčanie môže urýchliť proces klíčenia a podporiť rýchlejší vývoj koreňového systému.

3. Hydratácia strúčikov: Ak sú strúčiky suché alebo pochádzajú z dlhšie skladovaného cesnaku, namáčanie pomôže zabezpečiť dostatočnú hydratáciu pred ich zasadením, čo podporí lepšie zakorenenie a rast.

Celkovo tento postup zvyšuje šancu na zdravú úrodu a vitalitu rastlín.

Cesnak sa sadí do riadkov s odstupom asi 10–15 cm medzi jednotlivými strúčikmi a 25–30 cm medzi riadkami. Strúčiky sa sadia hrotom nahor do hĺbky 5–8 cm. Pomôcť dodržať rovnakú hĺbku výsadby vám môže sadzač cesnaku, s ktorým vám pôjde práca jednoduchšie. Dôležité je sadiť len zdravé, nepoškodené strúčiky.

Starostlivosť počas rastu

Po vysadení cesnaku je dôležité, aby záhon nebol zarastený burinou, ktorá by konkurovala rastline o živiny. Polievanie závisí od zrážok a počasia, avšak cesnak nepotrebuje prebytočnú vodu, stačí ho zalievať v obdobiach sucha. V období kvitnutia sa odporúča odstrániť kvety, aby rastlina smerovala svoju energiu do tvorby strúčikov.

Zber a skladovanie cesnaku

Cesnak sa zberá zvyčajne koncom júna alebo začiatkom júla, keď začne vňať žltnúť a uschýnať. Po zbere je potrebné nechať cesnak na slnku niekoľko dní, aby sa poriadne vysušil. Následne sa uskladňuje na suchom a dobre vetranom mieste, ideálne zavesený v zväzkoch. Tma, sucho a chlad je najlepším spôsobom, ako skladovať cesnak čo najdlhšie obdobie. Je vhodné ho skladovať pri teplote okolo 0–5 °C, aby nestrácal svoje kvality. Správne skladovaný cesnak vydrží niekoľko mesiacov.

Odrody cesnaku

Existuje niekoľko odrôd cesnaku, ktoré sa líšia veľkosťou strúčikov, chuťou a odolnosťou. Najznámejšie odrody na Slovensku sú napríklad:

„Lukan“ – odroda vhodná na jesenné sadenie, odolná voči mrazom a s vysokou výnosnosťou

„Záhorský II“ – stará slovenská odroda s vysokou kvalitou a ostrejšou chuťou

„Anton“ – veľmi odolná a výnosná odroda, ktorú možno sadiť aj na jar. Jarné odrody majú často menšie hlávky, ale lepšie sa skladujú.

Problémy pri pestovaní a choroby

Pri pestovaní cesnaku sa môžu objaviť problémy s rôznymi chorobami a škodcami. Fúzavka cesnaková je druh muchy, ktorá na jar prilieta na pozemok s cesnakom a kladie vajíčka nielen k už vzídeným rastlinám, ale aj k tým, ktoré ešte nevzišli. Larvy tejto muchy následne spôsobujú poškodenie cesnaku. Jednou z najúčinnejších metód ochrany proti fúzavke je zakrytie cesnakových záhonov bielou netkanou textíliou ešte pred jej náletom, ideálne už počas zimy.

Z chemických prípravkov je možné použiť Karate Zeon 5 CS (0,6 l/ha, 0,1 %). Tento prípravok sa aplikuje prvýkrát, keď teplota vzduchu počas troch po sebe nasledujúcich dní dosiahne 10 °C, čo je obvykle v marci. Druhá aplikácia nasleduje po 14 dňoch. Pletie medzi riadkami je dôležité na zabránenie rastu burín, pričom v riadkoch sa odburiňuje ručne. Z herbicídov je na použitie v cesnaku vhodný napríklad Stomp Aqua.

V prípade, že potrebujete pomôcť, neváhajte nás kontaktovať alebo navštívte našu predajňu AGROOBCHOD v Rimavskej Sobote, v ktorej si môžete cesnak v termíne sadby zakúpiť.

Zelené hnojenie je jedna z najstarších, no stále účinných techník na zlepšovanie pôdy a zvýšenie úrodnosti bez použitia chemických hnojív. Táto metóda je v súčasnosti opäť populárna v ekologickom poľnohospodárstve a záhradníctve, kde je cieľom udržateľnosť a obnova prirodzenej rovnováhy v pôde. Podstatou zeleného hnojenia je pestovanie špecifických rastlín, ktoré sa po určitom čase zaorú do pôdy, čím ju obohatia o dôležité živiny a organickú hmotu.

Postup zeleného hnojenia

Prvým krokom je výber vhodnej rastliny. Medzi najčastejšie používané plodiny patria strukoviny (napríklad hrach, ďatelina či bôb), horčica, facélia alebo vlčí bôb. Tieto rastliny sa vysievajú do pôdy, ktorá by inak zostala neobrábaná alebo nevyužitá. Po čase, keď rastliny vyrastú, ale ešte pred ich vykvitnutím a vytvorením semien sa zaorú priamo do pôdy. Tento krok je rozhodujúci, pretože v tomto štádiu rastliny obsahujú najviac živín, ktoré následne zlepšia kvalitu pôdy.

Výhody pre úrodnosť pôdy

Jednou z najväčších výhod zeleného hnojenia je obohacovanie pôdy o dusík. Mnohé rastliny, najmä strukoviny, dokážu v spolupráci s pôdnymi baktériami viazať dusík priamo zo vzduchu a ukladať ho v pôde. Tento dusík sa potom uvoľňuje pri rozklade rastlinných častí, čím prirodzene hnojí pôdu. Okrem toho sa zvyšuje aj obsah organickej hmoty v pôde, čo zlepšuje jej štruktúru, schopnosť zadržiavať vodu a priepustnosť pre korene rastlín.

Ochrana pred burinami a eróziou

Zelené hnojenie pomáha aj pri potláčaní burín. Hustý porast zeleného hnojiva bráni svetlu preniknúť na povrch pôdy, čo obmedzuje klíčenie a rast nežiaducich rastlín. Okrem toho koreňový systém týchto rastlín spevňuje pôdu a zabraňuje erózii, čím chráni ornú vrstvu pred poškodením vodou a vetrom. Tento ochranný účinok je dôležitý najmä v oblastiach so strmým terénom alebo pri dlhšom období sucha.

Udržateľnosť a dlhodobé prínosy

Zelené hnojenie je dlhodobým riešením pre poľnohospodárov a záhradkárov, ktorí hľadajú udržateľné a ekologické spôsoby starostlivosti o pôdu. Používanie tejto techniky znižuje závislosť od syntetických hnojív a pomáha udržiavať rovnováhu pôdneho ekosystému. Rastliny používané na zelené hnojenie podporujú život pôdnych mikroorganizmov, čím sa zvyšuje biodiverzita a zdravie pôdy. Výsledkom je úrodnejšia, odolnejšia a trvalo udržateľná pôda, ktorá bude schopná produkovať kvalitné plodiny aj pre budúce generácie.

Ako správne rezať hortenzie?

Hortenzie patria čím ďalej k obľúbenejším okrasným kríkom. Vynikajú nielen vo vidieckych záhradách, ale miesto si našli aj v tých moderných. Ak by sa tieto kríky nemuseli strihať, určite by ich popularita vzrástla. Rezanie týchto nádherných kvetín sa zdá byť zložitá, ale nie je to tak.

Aby sme pochopili správny rez rastlín, musíme vedieť, akú odrodu pestujeme.

Naše záhrady zdobia niekoľko druhov hortenzií, avšak 3 z nich patria k najčastejším.

Ide o hortenziu kalinolistú, hortenziu stromčekovitú a hortenziu metlinatú. Každá z týchto hortenzií si vyžaduje inú starostlivosť. Správnym rezom docielime to, že sa rastliny odvďačia krásnymi kvetmi a budú ozdobou našej záhrady.

Najjednoduchší je rez hortenzie stromčekovitej. Tento ker je silne mrazuvzdorný a kvitne na jednoročnom dreve. Z tohto dôvodu je jej rez jednoduchý – strihá sa v predjarnom období jednoduchým rezom 15 – 40 cm nad zemou. Ak má rastlina tenké stonky, tie sa môžu odstrihnúť tesne nad zemou. Tento rez podporí bohaté kvitnutie.

Hortenzia metlinatá je tiež mrazuvzdorná a kvitne tiež na jednoročných výhonkoch. Ponúka tri spôsoby starostlivosti. Prvý a najjednoduchší je nerezať ju vôbec. Toto však bude mať za následok, že rastlina bude veľmi hustá a jej kvety budú malé.

Druhý spôsob je odrezať všetky výhonky v približne v rovnakej výške 20 - 30 cm, tým pádom budú ker a kvety v približne rovnakej úrovni.

Tretia možnosť je kombinovaný rez. Je najzložitejší, ale výsledok stojí za tú námahu. Odstrihnú sa všetky tenké vetvy a tiež nové výhonky, ktoré rastú tesne nad zemou. Necháme len silné konáre a tie, ktoré rastú správnym smerom. Snažíme sa spraviť rez v rôznych výškach, tým dosiahneme kompaktný tvar keru a kvety budú po celom obvode.

Hortenzia kalinolistá rastie úplne inak ako predošlé odrody. Kvety sa im tvoria už rok predtým v lete. Zakladanie kvetov sa deje v nových vrcholových výhonkoch a vo výhonkoch pod starými kvetmi. Z hľadiska kvitnutia sú to najdôležitejšie púčiky, preto ich nikdy nestriháme na jeseň ani skoro na jar, pretože by sme si kvetné púčiky zničili. Vždy odstránime len suché časti a pokiaľ chceme rastlinu zmladiť, môžeme nad zemou zostrihať niektoré konáriky. Tie sú pre rastlinu neperspektívne a zbytočne odoberajú rastline živiny.

Na záver ešte pár rád k ich pestovaniu.

Hortenzia vyžaduje kyslú pôdu. Najvhodnejšia je mierne kyslá s pH 5-6,5.

Vedeli ste, že aj podľa farby kvetov môžete zistiť, že či má rastlina dostatočne kyslú pôdu? Do určitej miery platí, že čím máme kyslejšiu reakciu tým modrejšie kvety. Naopak pri neutrálnej, či zásaditej reakcii sa kvety vyfarbia do ružova.

Už pri výsadbe rastliny obohatíme výsadbovú jamu substrátom určeným špeciálne pre hortenzie, ktorú hlboko premiešame s pôvodnou zeminou.

Na podporu rastu a kvetenstva sa odporúča použiť aj hnojivo, buď kryštalické alebo tekuté.

Ak chcete zachovať krásne zafarbenie hortenzií do modra, použite kryštalické hnojivo na modré hortenzie.

Má rada dostatok vlahy, pozor však na polievanie tvrdou vodou z vodovodu. Tvrdá voda a a tiež pestovanie v zásaditých pôdach zapríčiní chlorózu listov, čo sa prejavuje žltnutím alebo blednutím listov.

Vyžadujú slnko a polotieň a stanovište, ktoré je chránené pred silným vetrom a prievanom.

Prvý krok k bohatej úrode je výber správneho osiva zeleniny a kvalitného výsevného substrátu. Stojany v predajniach sú už v januári plné farebných vrecúšok s krásnymi fotkami zeleniny.

Ak chceme, aby sa naša snaha odmenila úspechom vo forme bohatej úrody, tu sú naše tipy:

Semená zeleniny a iných rastlín nakupujte v špecializovaných predajniach so záhradkárskymi potrebami, ponúkajú osivá od overených výrobcov.

Osivá, ktoré sú certifikované, majú záruku kvality. Na každom obale je označenie C1 alebo C2, štandardné osivo je označené S a hybridy H.

Čo vyčítate z vrecúška semienok?

Predná strana obalu - Dominuje obrázok odrody, ktorý informuje o tvare či farbe. Ďalej je na prednej strane výrobca, názov druhu alebo odrody rastliny.

Zadná strana obalu - Údaje na obale na zadnej strane veľa napovedia o danej odrode. Vyčítate z nich napríklad dátum garancie kvality osiva (expiráciu), šaržu, hmotnosť, príp. počet semien, ale i to, kedy bolo zabalené.

Jednoduché a zrozumiteľné obrázky znázorňujú termín sejby i jeho spôsob. Je tu odporúčaný termín vysádzania sadeníc, dĺžka vegetačného obdobia aj predpokladaný termín kvitnutia či zberu.

Ak nadišiel správny čas na výsev, čo všetko je vhodné zabezpečiť? Vhodné sú plastové obaly z jogurtov, pomazánok, papierové obaly od vajíčok, ale ideálne je investovať do rašelinových zakoreňovačov. Priamo do nich zasadíte semienko do výsevného substrátu a keď je rastlinka pripravená na presadenie do záhrady, jednoducho ju zasadíte aj s týmto rašelinovým zakoreňovačom. Rastlinka tým neutrpí šok z presádzania, nepoškodia sa ešte stále citlivé korene.

Tieto zakoreňovače sú biologické, zo 100% prírodného materiálu a časom sa v zemi rozložia.

Na trhu je veľké množstvo produktov, ktoré nám pomôžu pri tejto dôležitej činnosti. Rôzne typy mini sadbovačov, parenísk, miniskleníkov, Jiffy tabliet, alebo aj možno pre niekoho nepodstatných menoviek. Najmä ak vysievate viacero druhov a kultivarov, je priam žiadúce si ich označiť. Nikdy sa vám nestane, že zameníte odrodu papriky alebo chilli papričiek s okrasnými paprikami, ktoré nie sú vhodné na konzumáciu.

Plastové menovky sú viackrát použiteľné, viete si na ne zaznamenať názov, druh, kultivar, dátum výsevu alebo iné pre vás dôležité údaje.

Na záver ešte jedna dobrá rada. Nie je jedno, aký výsevný substrát použijete. V obchodoch je veľa druhov, od lacnejších, ktoré sú zložené z rašeliny a piesku, prípadne substráty, ktoré obsahujú aj hnojivá na štart až po kvalitnejšie a drahšie substráty.

Poznáte supresívny a preparovaný výsevný substrát? Vyskúšajte ich, určite neoľutujete!

Mnoho ľudí si myslí, že kompostovanie je jednoduché: vložíme konáriky, lístie a iný organický odpad do kompostéra alebo na hromadu, prikryjeme a čakáme, kým kompost dozrie. Znie to naozaj jednoducho!

Správne pripravený kompost pomôže pôde zvýšiť úrodnosť, obnoviť vitalitu a zlepšiť jej štruktúru. Prípravou správneho kompostu vlastnými rukami si môžete byť 100% istí, že získate skutočné „záhradné zlato“.

Dôležité je vedieť čo patrí do kompostu: pokosená tráva, konáriky, piliny a hobliny z dreva, zelený odpad zo záhrady, šupky z ovocia a zeleniny, vaječné škrupiny, seno, sáčky z čaju, kávové usadliny, popol, v malom množstve papier alebo kartón.

Na kompost nepatria syntetické materiály, ktoré nie sú biologicky rozložiteľné, predovšetkým plasty, kovy a sklo, lieky, ale aj rastliny napadnuté chorobami, zvyšky potravy živočíšneho pôvodu, šupky z tropického ovocia, odolné buriny so semenami.

Organický odpad možno rozdeliť do skupín:

Dusíkaté: Patria sem hnoj, tráva, surový zeleninový a ovocný odpad (označovaný ako mäkký a vlhký zelený odpad)

Uhlíkové: sú to slama, lístie, piliny, tráva, papier, drvený kartón (suchý hnedý odpad )

Ako začať?

Na dno kompostéra vložte odrezky konárov, štiepku - budú slúžiť ako drenáž. Bude odvádzať do pôdy nadbytočnú vodu a zaistí zospodu prúdenie vzduchu smerom nahor.

Ďalšie kompostované materiály pridávajte striedavo vo vrstvách – vlhké striedajte so suchými. Čím viac rôznych druhov organického odpadu použijete, tým kvalitnejší bude hotový kompost.

Kompostovanie je proces, ktorý prebieha za pomoci prístupu kyslíka. Je veľmi dôležité pravidelné premiešanie vrstiev, rýchlejšie nastáva rozklad.

Významná i správna vlhkosť. Ak má kompost nedostatok vlhkosti, proces kompostovania sa môže spomaliť, naopak pri nadmernej vlhkosti môže nastať proces hniloby.

Na trhu existujú prípravky na urýchlenie dozrievania kompostu – napr. urýchlovač kompostu Biopon , Orgamin urýchľovač kompostu , AgroCS urýchľovač kompostu alebo prírodný a ekologický bio-aktívny výrobok BACTISAN KOMPOST

Hotová kompostová hmota by mala byť drobivá, vlhká, tmavej farby. A čo je najdôležitejšie, vyzretý kompost nesmie páchnuť, práve naopak – mal by voňať ako lesná pôda.

Na záver:

Kompostovanie je skvelý spôsob, ako využiť už raz použité a pomôcť tak nielen sebe, svojej záhrade, domácnosti, ale aj planéte.

Každý z nás túži po krásnom reprezentatívnom trávniku, ale bez úsilia to nebude. Aby sme sa v lete mohli tešiť z hustého, zamatovo sfarbeného trávnika, stojí za to vykonať dôležité práce na začiatku sezóny.

Hneď ako sa sneh a ľad na trávniku roztopí a trávnik vyschne (Pozor - po vlhkom trávniku sa neprechádzajte, môžu zostať stopy a priehlbiny, ani keď je na tráve ľad – mohli by sa steblá polámať), mali by ste začať s generálnou očistou trávnej plochy.

Použite prevzdušňovacie oceľové hrable, odporúčame aby mali čo najhustejšie hroty. Takto odstránite odumreté steblá trávy, minuloročné popadané lístie, mach a rôzne nečistoty. Ak sa niekde objavil mach, môže to byť prvý príznak, že pôda je kyslá. Trávy potrebujú neutrálne pH pôdy, preto odporúčame hnojivo proti machu v trávniku.

Dôležité je trávnik aj prevzdušniť, tým sa ku koreňom dostane vlhkosť a vzduch. Na trhu sú v ponuke špeciálne nástroje (vertikutátory, prevdzušňovače), ale aj praktické sandále s hrotmi.

Vpichy do zeme môžete urobiť aj obyčajnými vidlami, treba to však spraviť dôkladne po celej ploche trávnika. Vzniknuté otvory je potrebné zasypať pieskom zmiešaným s neutrálnou rašelinou.

Ak vznikli holé miesta v trávniku, je potrebné ich dosiať trávou. Použiť môžete trávne osivo určené na dosev

Tieto lysé miesta dôkladne očistite od všetkých nečistôt, prekyprite a zmiešajte trávne osivo so substrátom a zasejte. Po výseve je potrebné miesta zavalcovať, pri malých plochách opatrne zatlačiť napr. drevenou doskou. Nezabudnite vysiate miesta udržiavať rovnomerne vlhké.

Dôležité je trávnik pohnojiť. Na jar používame komplexné viaczložkové hnojivá s obsahom dusíka, fosforu, draslíka a ďalšími stopovými prvkami. (napr. granulované Travstar, kryštalické Kristalon alebo tekuté Kapka na trávnik.

Tieto prísady umožnia, aby sa trávnik, ktorý cez zimu zoslabol, rýchlejšie dostal späť do formy.

Prvý hnojenie je najlepšie vykonať predtým, ako trávnik vstúpi do štádia rastu, inak je riziko, že krehké mladé steblá trávy „vyhoria“ od granulovaného hnojiva, ktoré bude prudko reagovať na slnko.

Hnojivo nerozhadzujte ručne, hrozí totiž, že na trávniku vzniknú fľaky – nakoľko sa ručne hnojivo nedá rovnomerne rozhodiť a je riziko, že trávnik ostane fľakatý.

Odporúčame použiť špeciálne mechanické rozmetadlo. Pomocou tohto zariadenia urobíte všetko oveľa rýchlejšie a lepšie.

Ak ste nestihli prihnojiť včas a tráva začne rásť, potom dôkladne rozpustite granulované hnojivo vo vode alebo použite tekuté hnojivo a trávnik ním polejte.

Nezabudnite, že trávnik potrebuje prihnojiť viackrát za sezónu.

Prvé kosenie trávnika sa vykonáva, keď tráva podrastie o 8-10 cm. Výška trávy po prvom kosení by mala byť aspoň 5-6 cm. Po opakovanom kosení po niekoľkých týždňoch môžete výšku znížiť na 3-4 cm, v závislosti od účelu trávnika.

Trávnik koste len na suchej tráve. Vo vlhkých oblastiach môžu kolesá kosačky na tráve skĺznuť, zanechávať stopy a kosačka sa môže upchať mokrou trávou.

Pokosená tráva sa musí z trávnika odstrániť, ideálne rovno do kompostéra.

Úžitkové a okrasné rastliny majú rozdielne nároky na pestovateľské prostredie a teda aj na pôdu. Rozdielne sú nároky na hĺbku kyprej pôdy, obsah aktívnych organických látok, humusu, živín a vody, zrnitosť a štruktúru.

Zatiaľ čo trávy dobre rastú na kyslej, plytkej, málo humóznej pôde s dostatkom vody a dusíka, pre ovocné stromy je optimálna hlboká, humózna, štruktúrna pôda s neutrálnou reakciou a dostatkom živín. Preto prvým predpokladom cieľavedomej prípravy pôdy pre pestovanie záhradných rastlín je poznanie jej základných vlastností.

Zelenina

Zeleninu pestujeme v úžitkovej časti záhrady a to na otvorenom priestranstve na hriadkach alebo vyhradených plochách (na vyvýšených záhonoch), prípadne v zakrytom chránenom priestore (fóliovníky, skleníky, pareniská). Oba spôsoby pestovania vyžadujú rozdielny prístup k príprave pôdy.

Pri pestovaní zeleniny v otvorenom priestore orientujeme hriadky v smere sever - juh.

Jednoročnú zeleninu podľa prípravy pôdy rozdeľujeme na 3 skupiny (línie):

Prvá línia - hlúbová a plodová zelenina - kapusta, kel, kaleráb, karfiol, uhorka, melón, tekvica, patizón, baklažán, rajčiak, zeler, zemiaky, pór, kukurica - vyžadujú priame hnojenie organickými hnojivami (napr. granulovaný kravský hnoj alebo zmes kravského a konského hnoja.) a hlboké kyprenie pôdy. Chloridové formy draselných hnojív (draselná soľ, NPK) uprednostňujeme pod hlúboviny, kukuricu a zeler. Plodová zelenina ako aj zemiaky a zeler sú citlivé na chlór, preto použijeme špeciálne bezchloridové hnojivá.

Hnojivá miešame s vrstvou pôdy bezprostredne pod koreňmi priesady.

Do druhej skupiny zaraďujeme také druhy zeleniny (koreňová - mrkva, petržlen, paštrnák, červená repa, reďkovka, reďkev, šalát, špenát, čakanka, cvikla), ktoré sú síce náročné na vysoký obsah organických látok v pôde, ale neznášajú priame hnojenie týmito organickými hnojivami.

Listovú zeleninu: šalát, špenát, čakanku, reďkovku pestujeme zámerne v druhej línií bez hnojenia organickými hnojivami.

Pretože sa pri hnojení zeleniny nepoužívajú organické hnojivá, ktoré obsahujú aj mikroelementy - treba pri akútnom nedostatku týchto živín aplikovať aj hnojivá, ktoré mikroelementy obsahujú - napr. Cererit.

Tretia zeleninová línia predstavuje druhy zeleniny (strukoviny - hrach, bôb, fazuľa a cibuľová zelenina - cibuľa, cesnak, šalotka) pestované až 2 roky po priamom hnojení maštaľným hnojom. Vyhovuje im pôda s nižším obsahom humusu a dusíka. Zeleninu pestovanú v tretej línií zabezpečujeme iba menším množstvom živín dodávaných v priemyselných hnojivách. Najmä dusíkaté hnojivá aplikujeme v minimálnych dávkach.

Netreba zabudnúť, že pri pestovaní zeleniny na kyslých pôdach je vápnenie pôdy samozrejmosťou.

Vo veľkej skratke môžeme povedať, že ide o priateľský vzťah medzi rastlinou a niektorými pôdnymi hubami, ktorý vymyslela sama príroda. Samozrejme, že tak jednoduché vysvetlenie žiadneho zvedavého človeka neuspokojí a preto prichádzame s podrobnejším vysvetlením.

Kde ju nájdeme?

Mnohí z nás chodia do lesa a zbierajú huby. Ako všetci vieme, každá huba vyrastá z podhubia a to je práve tá časť, ktorá pre nás môže byť veľmi užitočná. Každé podhubie je totiž tvorené sieťou nepatrných hubových vlákien. Tieto vlákna sú práve naše pôdne mykorhízne huby a sú veľmi dôležité práve svojou schopnosťou napojiť sa na korene rastlín a svojou schopnosťou neustále rásť.

Prečo je táto vlastnosť tak dôležitá?

Vďaka tejto úžasnej vlastnosti, že sa pôdne huby napoja na korene rastlín, dochádza k mnohonásobnému zväčšeniu koreňového systému. Navyše tieto mikroskopické vlákna ľahšie prijímajú živiny a vodu z okolitej pôdy a tým je rastlina výrazne lepšie vyživovaná, čo má za následok lepší rast. Najúžasnejšou vlastnosťou pôdnych húb je ich spolupráca a podpora rastliny počas jej celého života.

Ako mykorhízu získavame?

Všetko sa začína v podhubí. Pokiaľ si ale myslíte, že Vašim rastlinám bude stačiť, ak pôdu obohatíte samotným podhubím, tak to Vas musíme sklamať. Ono samo podhubie síce obsahuje rôzne pôdne huby, ale bohužiaľ v tak malom množstve, že by jeho použitie nemalo žiadny viditeľný efekt. Práve preto sa zaoberáme ich množením a spracovaním, aby z nich mal úžitok každý pestovateľ.

Je iba jeden druh pôdnych húb?

Práve naopak. Je viac druhov a preto odborníci postupne z podhubia oddelia, rozmnožia a spracujú jednotlivé huby tak, aby vyhovovali požiadavkám a potrebám zákazníkov a pestovateľov. Rôzne druhy rastlín totiž potrebujú rôzne druhy mykorhíznych húb a to sa docieli ich odborným spracovaním.

Je mykorhíza hnojivo?

Nie. Mykorhízne huby sú živé organizmy. Dokážu rastlinu podporovať počas jej celého života. To sa nedá docieliť žiadnym hnojivom. Hnojivo je dôležité, pretože aj huby z neho môžu čerpať živony pre svoj rast. Najlepšie je však použiť hnojivo spolu s mykorhíznymi hubami, napríklad Conavit.

Prečo používať mykorhízu?

Koreňový systém rastlín nech je akokoľvek veľký, nikdy nemôže dosiahnuť veľkosť siete mikroskopických vlákien pôdnych húb. Mykorhízne huby sa tak dostanú v pôde aj tak daleko, kam koreň rastliny nedočiahne. Z toho vyplýva jednoznačný záver - pri použití mykorhíznych húb pri pestovaní rastlín dochádza k maximálnemu využívaniu a spotrebe všetkých dostupných živín z pôdy.

Prečo je to tak dôležité?

Práve to, že mykorhízne huby dodávajú živiny a vodu v ďaleko väčšej miere ako je bežné, tým ich vplyvom je rastlina oveľa silnejšia, krajšia a má viac plodov. Aj ľudia by mali mať dostatočný pitý režim a zdravý životný štýl. Oslabený organizmus je viac náchylný na choroby a ťažšie zvláda stres a ťažké životné situácie.

Naše rastliny sú na tom rovnako. Ak im zaistíme čo možno najlepší základ pre ich úspešný rat, budú schopné lepšie prekonávať horšie obdobia.

Čo môžeme očakávať po aplikácií mykorhíznych prípravkov?

• Lepší a vyrovnanejší rast rastlín.
• Bohatší a zdravší koreňový systém, ktorý bude schopný vo väčšej miere čerpať vodu a živiny z pôdy a dodávať ich rastline.
• Väčšie bohatstvo kvetov a plodov.
• Nižšia potreba zálievky a hnojenia.
• Lepšie prekonanie obdobia sucha.
• Rastlina nebude trpieť pri presadzovaní.
• Spevnenie okolitej pôdy a ochrana pred eróziou.
• Ochrana proti niektorým pôdnym chorobám.Zdroj: Symbiom

Chladné obdobie a oddych od prác v záhrade – to je čas, keď našu pozornosť venujeme izbovým rastlinám. Prečítajte si, ako sa o ne v tomto období postarať, máme pár cenných rád.

1. Polievať menej – izbové rastliny majú počas zimy menej svetla a tým pádom odpočívajú. Dostávajú sa do obdobia pokoja a skoro vôbec nerastú. Je potrebné ubrať dávku zálievky a tiež jej intenzitu. Ak ste boli zvyknutí polievať raz za týždeň, tak počas zimy polievajte raz za 10 - 14 dní.

Pre istou odporúčame použiť test vlhkosti – jednoducho vložiť prst do substrátu a keď je do polovice kvetináča vlhký, so zálievkou počkajte. Dávajte si pozor, aby ste počas zimy nezalievali rastliny príliš studenou vodou. Používajte odstátu vodu.

2. Znížte hnojenie alebo ho úplne obmedzte. Keďže rastliny hibernujú, ich nároky sú minimálne. Hnojením by ste mohli poškodiť (spáliť) korene rastliny.

Samozrejme to nemusí platiť pre všetky izbové rastliny. Ak vaše rastliny kvitnú alebo sú v dobrej kondícií, hnojiť môžete, ale použite polovičnú dávku.

3. Rastliny počas zimy nepresádzajte ani nerozmnožujte. Nemajú takú silu a zásahy do nich by im neprospeli. Ak ste si kúpili alebo dostali rastlinku a jej stav vyžaduje presadenie, samozrejme tak spraviť môžete.

4. Dôležité je správne umiestnenie. Počas zimy je menej svetelných lúčov, tak ideálne je ich dať blízko okien. Ak ich položíte na parapetu okna, dajte pozor, aby sa listy nedotýkali okien. Okno je studené a mohli by dostať šok, dokonca by im mohol chlad spáliť listy. Ak máte pod parapetnou doskou radiátor a kúrite, dbajte na to, aby sa ho listy nedotýkali.

Pri vetraní rastliny preložte dostatočne ďaleko od okna, chlad by ich mohol nenávratne poškodiť.

5. Kontrola vlhkosti – počas zimy viac kúrime a tým pádom klesá vlhkosť vzduchu, čo rastlinám neprospieva. Väčšina rastlín, ktoré s obľubou pestujeme, vyžadujú väčšiu vlhkosť, tak nezabudnite rastliny rosiť, napr. rozprašovačom. Vhodné je aj umiestniť k rastlinám misku s vodou a ona sa prirodzene bude odparovať.

6. Škodcovia – Pravidelne kontrolujeme listy, či sa na nich nenachádzajú škodcovia. Tip – listy rastlín utrite od prachu vlhčenými obrúskami. Rastlinám s čistými listami sa bude ľahšie dýchať a po použití obľúbeného balzamu budú krásne lesklé a svieže.

V tomto suchom prostredí sa darí roztočcom, voľným okom sú takmer neviditeľné. Napadnutie týmto škodcom sa prejavuje nenápadne a môžete si myslieť, že rastlinám chýba výživa. Listy začínajú blednúť a žltnúť, pretože z nich títo škodcovia postupne vysávajú šťavu. Medzi viditeľné príznaky patria drobné belavé alebo žltkasté škvrny na listoch, dokonca v niektorých prípadoch môžete zbadať pavučinky a v nich drobné pohybujúce sa bodky. Použite prípravok Nissorun 10 WP

Naopak, v prípade, že ste rastlinu preliali a substrát je dlhodobo vlhký, v kvetináči môžete mať smútivky. Na ich signalizáciu slúžia žlté lepové dosky v tvare motýlika. Ako s nimi bojovať si môžete prečítať tu.

Tieto rady sú univerzálne a riaďte sa vašimi podmienkami. Prajeme vám krásne zdravé rastliny, ktoré budú lahodiť oku aj duši.