Príprava pôdy a základné hnojenie - časť prvá venovaná pestovaniu zeleniny.

Úžitkové a okrasné rastliny majú rozdielne nároky na pestovateľské prostredie a teda aj na pôdu. Rozdielne sú nároky na hĺbku kyprej pôdy, obsah aktívnych organických látok, humusu, živín a vody, zrnitosť a štruktúru.

Zatiaľ čo trávy dobre rastú na kyslej, plytkej, málo humóznej pôde s dostatkom vody a dusíka, pre ovocné stromy je optimálna hlboká, humózna, štruktúrna pôda s neutrálnou reakciou a dostatkom živín. Preto prvým predpokladom cieľavedomej prípravy pôdy pre pestovanie záhradných rastlín je poznanie jej základných vlastností.

Zelenina

Zeleninu pestujeme v úžitkovej časti záhrady a to na otvorenom priestranstve na hriadkach alebo vyhradených plochách (na vyvýšených záhonoch), prípadne v zakrytom chránenom priestore (fóliovníky, skleníky, pareniská). Oba spôsoby pestovania vyžadujú rozdielny prístup k príprave pôdy.

Pri pestovaní zeleniny v otvorenom priestore orientujeme hriadky v smere sever - juh.

Jednoročnú zeleninu podľa prípravy pôdy rozdeľujeme na 3 skupiny (línie):

Prvá línia - hlúbová a plodová zelenina - kapusta, kel, kaleráb, karfiol, uhorka, melón, tekvica, patizón, baklažán, rajčiak, zeler, zemiaky, pór, kukurica - vyžadujú priame hnojenie organickými hnojivami (napr. granulovaný kravský hnoj alebo zmes kravského a konského hnoja.) a hlboké kyprenie pôdy. Chloridové formy draselných hnojív (draselná soľ, NPK) uprednostňujeme pod hlúboviny, kukuricu a zeler. Plodová zelenina ako aj zemiaky a zeler sú citlivé na chlór, preto použijeme špeciálne bezchloridové NPK.

Hnojivá miešame s vrstvou pôdy bezprostredne pod koreňmi priesady.

Do druhej skupiny zaraďujeme také druhy zeleniny (koreňová - mrkva, petržlen, paštrnák, červená repa, reďkovka, reďkev, šalát, špenát, čakanka, cvikla), ktoré sú síce náročné na vysoký obsah organických látok v pôde, ale neznášajú priame hnojenie týmito organickými hnojivami.

Listovú zeleninu: šalát, špenát, čakanku, reďkovku pestujeme zámerne v druhej línií bez hnojenia organickými hnojivami.

Pretože sa pri hnojení zeleniny nepoužívajú organické hnojivá, ktoré obsahujú aj mikroelementy - treba pri akútnom nedostatku týchto živín aplikovať aj hnojivá, ktoré mikroelementy obsahujú - napr. Cererit.

Tretia zeleninová línia predstavuje druhy zeleniny (strukoviny - hrach, bôb, fazuľa a cibuľová zelenina - cibuľa, cesnak, šalotka) pestované až 2 roky po priamom hnojení maštaľným hnojom. Vyhovuje im pôda s nižším obsahom humusu a dusíka. Zeleninu pestovanú v tretej línií zabezpečujeme iba menším množstvom živín dodávaných v priemyselných hnojivách. Najmä dusíkaté hnojivá aplikujeme v minimálnych dávkach.

Netreba zabudnúť, že pri pestovaní zeleniny na kyslých pôdach je vápnenie pôdy samozrejmosťou.