septembra 2024

Bzdocha, hoci na prvý pohľad nenápadná, môže byť veľmi nepríjemný spoločník, ktorý sa objavuje v záhradách, ale aj v domácnostiach. Tento hmyz je známy predovšetkým svojím charakteristickým zápachom, ktorý vylučuje pri pocite ohrozenia. Ich výskyt je v našich končinách najčastejší na jeseň, kedy hľadajú teplé útočisko pred zimou.

Ako vyzerajú a kde ich nájdete?

Bzdochy patria do radu ploštíc a vo svete je známych viac ako 40 000 druhov, z toho zhruba 900 na Slovensku. V našich zemepisných šírkach sa najčastejšie stretávame s druhmi, ako je bzdocha zelenkastá (Palomena prasina) a bzdocha pásavá (Graphosoma lineatum). Tieto ploštice majú typické ploché telo, pričom dospelé jedince dosahujú dĺžku okolo 12–15 mm. Zelené alebo hnedé sfarbenie im umožňuje lepšie splývať s prostredím, čo im dáva výhodu pred predátormi.

Bzdocha v domácnosti: Čo spôsobuje a ako proti nej bojovať?

Bzdochy sa často dostávajú do domácností najmä počas jesene, keď hľadajú teplé miesto na prezimovanie. Zhromažďujú sa na stenách budov a hľadajú štrbiny, cez ktoré sa môžu dostať dovnútra. Ak sa im to podarí, zvyčajne sa držia na oknách, na svetlých plochách a teplých miestach. Aj keď bzdochy neštípu ani nehryzú, ich prítomnosť v interiéri môže byť obťažujúca. Keď sa cíti ohrozená alebo ju rozpučíte, vypustí silný zápach, ktorý môže byť veľmi nepríjemný a dlho sa drží v priestore. Ako účinný produkt, ktorý sa používa výhradne na bzdochy je PROTECT AEROSOL NA BZDOCHY. Pôsobí preventívne, ale aj kontaktne.

Ako bojovať proti bzdochám v záhrade?

V záhrade sa bzdochy živia vycicaním šťavy z plodov, listov a stoniek. Tento proces spôsobuje deformácie, žltnutie, vysychanie listov a plodov, zhoršuje ich kvalitu a v niektorých prípadoch vedie aj k celkovému zvädnutiu rastliny. V menších záhradách je možné bzdochy zbierať manuálne, najmä ráno, keď sú menej aktívne. Vhodné je aj zakrývanie plodín sieťami, ktoré chránia rastliny pred ich náletmi. V prípade ich masového výskytu je vhodné použiť postrek EFFETTO, ktorý patrí medzi biologické prípravky a môže sa použiť opakovane. Odporúča sa aj postrek NOVAFERM VIVA alebo SANIUM ULTRA.

Kľúčová je aj prevencia - pravidelné odstraňovanie burín, zbieranie spadnutých plodov a listov. Vhodné je aj podporovanie biodiverzity a prilákať prirodzených nepriateľov.

Bzdochy sú nepríjemným, no zvládnuteľným problémom, ktorý vyžaduje správnu prevenciu a včasné riešenie, aby neohrozili váš domov či záhradu.

Tieto postreky je možné zakúpiť aj v našej kamennej predajni AGROOBCHOD v Rimavskej Sobote. Radi vám pomôžeme.

Význam cesnaku a jeho využitie

Cesnak patrí medzi najstaršie pestované plodiny, používaný nielen v kuchyni, ale aj v ľudovom liečiteľstve pre svoje antioxidačné a antibakteriálne vlastnosti. V kuchyni dodáva jedlám charakteristickú chuť a vôňu, a preto je neodmysliteľnou súčasťou mnohých receptov. Jeho pestovanie je pomerne jednoduché, avšak dôležité je dodržiavať niekoľko pravidiel, aby bola úroda kvalitná. Ako na to?

Kedy sadiť cesnak?

Cesnak sa môže sadiť na jar alebo na jeseň, v závislosti od odrody a klimatických podmienok. Na Slovensku sa najčastejšie sadí cesnak na jeseň, zvyčajne v období od konca októbra do polovice novembra, pred príchodom prvých mrazov. Cieľom je, aby sa strúčiky zakorenili, ale nevypučali pred zimou. Jarný cesnak sa vysádza v marci alebo začiatkom apríla, keď už nehrozia silné mrazy.

Postup pri sadení

Pri príprave na sadenie treba záhony dôkladne pripraviť. Pôda by mala byť kyprá, priepustná, humózna a bohatá na živiny. Je vhodné ju pred sadením pohnojiť kompostom alebo zrelým hnojom. Z priemyselných hnojív je možné aplikovať kombinované hnojivá s obsahom síry. Cesnak je citlivý na prítomnosť chlóru, preto je dôležité zvoliť hnojivo s jeho nízkym obsahom. Uprednostniť by sa mali hnojivá s draslíkom vo forme síranu draselného. Pôdu je vhodné pohnojiť aj kvalitnými granulovanými hnojivami, ako napríklad Hoštický hnoj

Prečo sa odporúča pred sadením cesnak namáčať?

1. Prevencia proti chorobám a škodcom: Namáčanie cesnaku v roztokoch SulCA alebo v ekologickom prípravku Zdravá záhrada - prípravok na ošetrenie cesnaku pomáhajú znižovať riziko napadnutia chorobami, ako sú plesne a hniloba, a zároveň poskytuje ochranu pred pôdnymi škodcami.

2. Podpora klíčenia: Namáčanie môže urýchliť proces klíčenia a podporiť rýchlejší vývoj koreňového systému.

3. Hydratácia strúčikov: Ak sú strúčiky suché alebo pochádzajú z dlhšie skladovaného cesnaku, namáčanie pomôže zabezpečiť dostatočnú hydratáciu pred ich zasadením, čo podporí lepšie zakorenenie a rast.

Celkovo tento postup zvyšuje šancu na zdravú úrodu a vitalitu rastlín.

Cesnak sa sadí do riadkov s odstupom asi 10–15 cm medzi jednotlivými strúčikmi a 25–30 cm medzi riadkami. Strúčiky sa sadia hrotom nahor do hĺbky 5–8 cm. Pomôcť dodržať rovnakú hĺbku výsadby vám môže sadzač cesnaku, s ktorým vám pôjde práca jednoduchšie. Dôležité je sadiť len zdravé, nepoškodené strúčiky.

Starostlivosť počas rastu

Po vysadení cesnaku je dôležité, aby záhon nebol zarastený burinou, ktorá by konkurovala rastline o živiny. Polievanie závisí od zrážok a počasia, avšak cesnak nepotrebuje prebytočnú vodu, stačí ho zalievať v obdobiach sucha. V období kvitnutia sa odporúča odstrániť kvety, aby rastlina smerovala svoju energiu do tvorby strúčikov.

Zber a skladovanie cesnaku

Cesnak sa zberá zvyčajne koncom júna alebo začiatkom júla, keď začne vňať žltnúť a uschýnať. Po zbere je potrebné nechať cesnak na slnku niekoľko dní, aby sa poriadne vysušil. Následne sa uskladňuje na suchom a dobre vetranom mieste, ideálne zavesený v zväzkoch. Tma, sucho a chlad je najlepším spôsobom, ako skladovať cesnak čo najdlhšie obdobie. Je vhodné ho skladovať pri teplote okolo 0–5 °C, aby nestrácal svoje kvality. Správne skladovaný cesnak vydrží niekoľko mesiacov.

Odrody cesnaku

Existuje niekoľko odrôd cesnaku, ktoré sa líšia veľkosťou strúčikov, chuťou a odolnosťou. Najznámejšie odrody na Slovensku sú napríklad:

„Lukan“ – odroda vhodná na jesenné sadenie, odolná voči mrazom a s vysokou výnosnosťou

„Záhorský II“ – stará slovenská odroda s vysokou kvalitou a ostrejšou chuťou

„Anton“ – veľmi odolná a výnosná odroda, ktorú možno sadiť aj na jar. Jarné odrody majú často menšie hlávky, ale lepšie sa skladujú.

Problémy pri pestovaní a choroby

Pri pestovaní cesnaku sa môžu objaviť problémy s rôznymi chorobami a škodcami. Fúzavka cesnaková je druh muchy, ktorá na jar prilieta na pozemok s cesnakom a kladie vajíčka nielen k už vzídeným rastlinám, ale aj k tým, ktoré ešte nevzišli. Larvy tejto muchy následne spôsobujú poškodenie cesnaku. Jednou z najúčinnejších metód ochrany proti fúzavke je zakrytie cesnakových záhonov bielou netkanou textíliou ešte pred jej náletom, ideálne už počas zimy.

Z chemických prípravkov je možné použiť Karate Zeon 5 CS (0,6 l/ha, 0,1 %). Tento prípravok sa aplikuje prvýkrát, keď teplota vzduchu počas troch po sebe nasledujúcich dní dosiahne 10 °C, čo je obvykle v marci. Druhá aplikácia nasleduje po 14 dňoch. Pletie medzi riadkami je dôležité na zabránenie rastu burín, pričom v riadkoch sa odburiňuje ručne. Z herbicídov je na použitie v cesnaku vhodný napríklad Stomp Aqua.

V prípade, že potrebujete pomôcť, neváhajte nás kontaktovať alebo navštívte našu predajňu AGROOBCHOD v Rimavskej Sobote, v ktorej si môžete cesnak v termíne sadby zakúpiť.

Zelené hnojenie je jedna z najstarších, no stále účinných techník na zlepšovanie pôdy a zvýšenie úrodnosti bez použitia chemických hnojív. Táto metóda je v súčasnosti opäť populárna v ekologickom poľnohospodárstve a záhradníctve, kde je cieľom udržateľnosť a obnova prirodzenej rovnováhy v pôde. Podstatou zeleného hnojenia je pestovanie špecifických rastlín, ktoré sa po určitom čase zaorú do pôdy, čím ju obohatia o dôležité živiny a organickú hmotu.

Postup zeleného hnojenia

Prvým krokom je výber vhodnej rastliny. Medzi najčastejšie používané plodiny patria strukoviny (napríklad hrach, ďatelina či bôb), horčica, facélia alebo vlčí bôb. Tieto rastliny sa vysievajú do pôdy, ktorá by inak zostala neobrábaná alebo nevyužitá. Po čase, keď rastliny vyrastú, ale ešte pred ich vykvitnutím a vytvorením semien sa zaorú priamo do pôdy. Tento krok je rozhodujúci, pretože v tomto štádiu rastliny obsahujú najviac živín, ktoré následne zlepšia kvalitu pôdy.

Výhody pre úrodnosť pôdy

Jednou z najväčších výhod zeleného hnojenia je obohacovanie pôdy o dusík. Mnohé rastliny, najmä strukoviny, dokážu v spolupráci s pôdnymi baktériami viazať dusík priamo zo vzduchu a ukladať ho v pôde. Tento dusík sa potom uvoľňuje pri rozklade rastlinných častí, čím prirodzene hnojí pôdu. Okrem toho sa zvyšuje aj obsah organickej hmoty v pôde, čo zlepšuje jej štruktúru, schopnosť zadržiavať vodu a priepustnosť pre korene rastlín.

Ochrana pred burinami a eróziou

Zelené hnojenie pomáha aj pri potláčaní burín. Hustý porast zeleného hnojiva bráni svetlu preniknúť na povrch pôdy, čo obmedzuje klíčenie a rast nežiaducich rastlín. Okrem toho koreňový systém týchto rastlín spevňuje pôdu a zabraňuje erózii, čím chráni ornú vrstvu pred poškodením vodou a vetrom. Tento ochranný účinok je dôležitý najmä v oblastiach so strmým terénom alebo pri dlhšom období sucha.

Udržateľnosť a dlhodobé prínosy

Zelené hnojenie je dlhodobým riešením pre poľnohospodárov a záhradkárov, ktorí hľadajú udržateľné a ekologické spôsoby starostlivosti o pôdu. Používanie tejto techniky znižuje závislosť od syntetických hnojív a pomáha udržiavať rovnováhu pôdneho ekosystému. Rastliny používané na zelené hnojenie podporujú život pôdnych mikroorganizmov, čím sa zvyšuje biodiverzita a zdravie pôdy. Výsledkom je úrodnejšia, odolnejšia a trvalo udržateľná pôda, ktorá bude schopná produkovať kvalitné plodiny aj pre budúce generácie.